Správne fungujúci solárny systém

Ako má správne fungovať solárny systém? 

Obr. 1 - Schéma solárneho systému

Ak slnko svieti a čerpadlo v solárnej jednotke sa točí (čiže dochádza k odberu tepla z kolektora do zásobníka), správne navrhnutý a nastavený systém sa chová nasledovne:

Solárne kolektory nabíjajú zásobník teplom až na jeho maximálnu teplotu (max. teplota nastavená v regulácii - napr. 80 stupňov). Ak naďalej svieti slnko, regulácia obehové čerpadlo vypne (za účelom ochrany zásobníka proti prehriatiu). Časť solárnej kvapaliny (tá, ktorá je v kolektoroch) zovrie a v podobe pary sa vytlačí do expanznej nádoby. Kolektor ostane "suchý" bez kvapaliny a tým pádom ďalej sa neohrieva. Večer sa para opäť vráti do kvapalnej podoby (naspäť sa premení na kvapalinu, tlak v systéme poklesne) a nasledujúci deň začne cyklus opäť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ je expanzná nádoba dostatočne veľká, žiadna solárna kvapalina nemusí uniknúť cez poistný ventil. V dobrom solárnom systéme sa nachádza aj odlučovací ventil, ktorý by mal byť v solárnom systéme na spodnej časti (za solárnou hydraulickou jednotkou) na potrubí do zásobníka. Odlučovací ventil slúži na to, aby sa prípadné mikrobubliny (ktoré vznikli v čase prehriatia kvapaliny na paru) odlúčili z kvapaliny.
Ak niekto ale namontoval odvzdušňovací ventil na kolektoroch (hore), nesmie byť v bežnej prevádzke otvorený. Netreba si mýliť pojmy "odlučovací" a "odvzdušňovací", zjednodušenie poviem, že sa jedná o dva rozdielne ventily, každý má inú funkciu a montuje sa tam pre iný účel.

Životnosť solárnej kvapaliny je ovplyvnená dĺžkou a počtom cyklov, kedy dochádza k stagnačnému stavu (prepaľovaniu kvapaliny vysokými teplotami v kolektore). To je stav, kedy čerpadlo systému stojí a na kolektory napriek tomu svieti slnko (kvapalina sa v kolektore prepaľuje a degraduje).

Dôvodom takejto situácie môže byť:

- porucha nejakého komponentu (čerpadlo, snímač teploty a pod.). Pri poruche regulácia automaticky vypne čerpadlo.

- zásobník je naakumulovaný (t.j. plný horúcej vody) a teplo už nie je kam dávať, hoci na kolektory stále svieti slnko. V takejto situácii regulácia systému opäť vypne čerpadlo, aby sa vyhla havarijnému stavu (neprehrial sa zásobník).

Ak dochádza k stagnačnému stavu príliš často, proces vyparovania kvapaliny má negatívne účinky pre samotnú solárnu kvapalinu.  

Po dlhšej dobe na potrubí vytvárajú mastné usadeniny (podobné ako hustá ropa alebo vazelína), ktoré znižujú prietok v systéme a znižujú účinnosť solárneho systému. 

Kontrola solárneho systému:

Ak stagnačný stav nastane pár krát do roka, nič až také vážne sa nedeje. Napriek tomu, vždy platí, že po troch rokoch prevádzky sa musí kvapalina otestovať (či sa nezmenila zámrzná teplota kvapaliny, viskozita a pH kvapaliny). V prípade zlých parametrov sa kvapalina musí úplne vymeniť a predtým systém vyčistiť.