Spôsoby ukladania rúrok podlahového kúrenia

V zásade rozlišujeme dva základné spôsoby ukladania rúrok podlahového kúrenia - meandrový spôsob a do špirály. Použitie jedného alebo druhého spôsobu nemá žiadny vplyv na výkon vykurovacej plochy (za predpokladu, že sa pri oboch spôsoboch použije pre danú miestnosť rovnaká dĺžka rúrkok). Je niektorý spôsob lepší? Sú aj nejaké rozdiely v teplotách povrchovej vrstvy a prečo niektorí montážnici používajú jeden alebo druhý? 

Ukladanie rúrok do špirály 

Tento spôsob ukladania rúrok sa nazýva aj montáž "do slimáka". Je pomerne obľúbený - inštalatéri ho používajú často. Používa sa pri montáži do systémovej dosky alebo pri upínaní rúrky priamo k izolácii pomocou spôn. Pri montáži nie je jednoduché odhadnúť rozostup rúrok rovnomerne tak, aby sa na prvý krát podarilo namotať rúrku tak, aby bolo v miestnosti toľko rúrky, koľko je uvedenej v projekte pre danú miestnosť. Podlaha po zaliatí rúrok je rovnomerne teplá vďaka tomu, že pri montáži vedľa seba ide teplá prívodná rúrka, aj ochladená spiatočka. To je ideálne pre miestnosti, ktoré majú dve alebo tri ochadzované steny (a je tam iba jeden vykurovací okruh).
Príklad: Ak v projekte je uvedené, že v izbe má byť 80 m rúrky a rozostup medzi rúrkami má byť 150 mm, je potrebné pri každom oblúku kontrolovať spotrebu rúrky tak, aby vnútorný oblúk celého slimáka bol v strede miestnosti a ostalo ešte 40 m rúrky na inštaláciu spiatočky.

Meandrový spôsob ukladania rúrok

Meandrový spôsob pri ukladaní rúrok vychádza z osvedčeného modelu, kde pri presnom dodržaní rozostupov medzi rúrkami, sa spotrebuje presne toľko rúrky, koľko je v projekte uvedené. Tento spôsob montáže umožňuje začať ukladať rúrku od najchladnejšej (vonkajšej obvodovej steny) smerom k dverám (vnútornej časti domu), kde je zvyčajne teplota za stenou rovnaká ako v izbe. Tým je teplo rovnomerne rozložené (vyššia teplota podlahy je pri obvodových múroch domu a oknách, nižšia naopak smerom k chodbe). V miestnosti, ktorá má iba jednu vonkajšiu obvodovú stenu domu je teda týmto spôsobom možné dosiahnuť lepšie rozloženie teploty v miestnosti. Taktiež je vhodný pre väčšie miestnosti, ktoré majú viac okruhov (pri montáži je potrebné správne zvoliť montáž okruhov - vždy začať prívodom u obvodových stien domu).

Porovnanie oboch spôsobov

V nasledujúcej tabuľke si porovnáme rozdiely, ktoré môžu byť dôvodom, prečo sa rozhodnúť pre jeden alebo druhý spôsob:

Atribúty (vlastnosti)	Spôsob do špirály	Meandrový spôsob
Rovnomerná teplota podlahy	áno	nie
Možnosť dosiahnuť rovnomernú teplotu v miestnosti	áno, pre miestnosť s jedným okruhom a dvomi alebo tromi vonkajšími stenami	áno, pre miestnosti s jedným okruhom a s jednou vonkajšou stenou / alebo pre miestnosť s viacerými okruhmi a viacerými vonkajšími stenami
Možnosť vytvoriť „okrajovú zónu“	áno	áno
Náročnosť na montáž: presnosť a precíznosť  (1-ľahká/5-ťažká)	4	3
Montáž priamo na izoláciu sponami	vhodné	nevhodné
Montáž do systémovej dosky	najvhodnejšie	vhodné
Montáž do systémovej lišty	vhodné	najvhodnejšie

Odporúčania na záver:

1. Pre niektoré miestnosti, ktoré majú ochladzované dve alebo tri steny, je vhodnejšie použiť meandrový spôsob alebo kombináciu meandrového spôsobu a spôsobu do špirály.
2. Pre miestnosti, ktoré majú viac okruhov, je vhodné zvoliť spôsob ukladania rúrok tak, aby bola teplota v miestnosti rozložená rovnomerne - t.j. nie je ani tak veľmi dôležité aby bola podlaha v miestnosti rovnako teplá, ale aby bola pri ochladzovaných stenách (najmä pri stenách z oknami) uložená rúrka v menších rozostupoch, ako pri stenách bližšie k vnútornej časti domu (chodby alebo susedné vykurované izby) - zhustenie rozostupov rúrok znamená vytvorenie tzv. okrajovej zóny.
3. Dodržujte predpísané rozostupy a najmä celkovú dĺžku rúrky pre každú miestnosť tak, ako je uvedené v projekte. 

© Ing. Marian Baláž, 2020, Copyright – Všetky práva autora vyhradené! Kopírovanie obsahu je možné len s výslovným súhlasom autora!